HomeKalendár podujatíSúťaže v pomalom fajčeníReportážeVýstavy a konferencieVšeličo
Všeličo > Pêle - Mêle > Pele Mele > Bratislavská krčma Fajka

Bratislavská krčma Fajka

Článok prevzatý zo stránky Bratislavskénoviny.sk, zo dňa 13.3.2018.

Pred 44 rokmi zbúrali legendárnu krčmu Fajka, ktorú navštívil aj bývalý americký prezident Theodore Roosevelt!

fajka-ba-1
Zdroj: Facebook

V roku 1974 zrovnali so zemou starý dom na rohu Veternej ulice a Suchého mýta, na prízemí ktorého sídlila aj legendárna bratislavská krčma Fajka. Nachádzala sa len kúsok od dnešného Domu Quo Vadis, v ktorom bola pred rokom 1989 predajňa Sovietskej knihy. Krčma Fajka si pamätala ešte aj časy Rakúsko-Uhorska a navštevovali ju nielen obyčajní Bratislavčania, ale občas do nej zavítali aj známi ľudia ako napríklad spisovateľ Laco Novomeský a dokonca tu bol aj bývalý americký prezident Theodore Roosevelt.

Theodore Roosevelt bol prezidentom USA v rokoch 1901 až 1909 a v apríli roku 1910 bol hosťom maďarského ministra školstva grófa Apponyiho v jeho kaštieli v Eberharde (terajšie Malinovo). Ten ho vzal aj do kaštiela v Oponiciach, kde sa dodnes nachádza vzácna historická knižnica a nakoľko bol americký exprezident zvedavý a odvážny, tak v Prešporku navštívil aj vychýrenú krčmu Fajku.

fajka-ba-4
Zdroj: Archív Jozefa Šeba

Vináreň - piváreň Pipához, Pfeife, Fajka, ktorú v roku 1910 navštívil aj americký exprezident Theodore Roosevelt. 

fajka-ba-3
Zdroj: Archív Jozefa Šeba

Pravdupovediac nikdy nešlo o žiaden nóbl podnik, skôr sa tu stretával staromestský „póvl". ?„Zariadenie interiéru bolo skromné, dlážka špinavá, obrusy nevypraté, steny nasiaknuté dymom. Na stene pri vchode bola umiestnená stará, masívna, modrá poštová schránka ešte z čias prvej republiky. V šesťdesiatych  rokoch sa nevyhla „pokroku“, teda umakartu, linoleu a maľbe ozdobným valčekom. Táto  typická kultová krčma IV. cenovej skupiny,  padla za obeť nezmyselnému búraniu začiatkom 70. rokov. Fajka spolu s Hronom padla za obeť pri budovaní mimoúrovňovej križovatky a podchodu pre peších na Mierovom námestí. ?Keď zbúrali Fajku, vo Večerníku bol titulok FAJKA ZHASLA. Podľa nemenovaného pamätníka bol posledný večer vo Fajke nadmieru zádumčivý. Verní ctitelia sa prišli v máji 1974 so svojou obľúbenou krčmou rozlúčiť. Zatiaľ čo inokedy bolo vo Fajke ako v úle, tentokrát bolo hrobové ticho. Každý nový prísun pohárov totiž približoval neodvratné rozlúčenie a hostia zo samého zármutku nemali v sebe už toľko energie, aby sa o poháre bili, ale s rezignáciou ponechali všetko osudu. Keď padla desiata hodina v sudoch nezostala ani kvapka, sa štamgasti, ktorí sem denne chodili, lúčili trpkými slovami, pri ktorých sa im hrdlo doslova zvieralo žiaľom. Za chvíľu bolo vo Fajke pusto a príšerne smutno. Ako keby nebola. Možno to bol na prvý pohľad pajzel, ale „náš“. Vždy plný správnych ľudí a dobrej zábavy. Česť jej zapľuvanej a začmudenej pamiatke!", uvádza známy spisovateľ Juraj Šebo vo svojej pripravovanej knižnej publikácii Bratislavské kaviarne, krčmy a vinárne 1960 - 1989.

fajka-ba-1
Zdroj: Facebook

Jedna z posledných fotografií Fajky vznikla 13. marca 1974. O dva mesiace neskôr tento dom zbúrali...

fajka-ba-5
Zdroj: Google maps

Dnes na mieste Fajky stojí moderný dom. V tom susednom nájdete napríklad aj obľúbenú palacinkáreň. 

Ako si na Fajku spomínajú súčasní Bratislavčania? 

Jozef Zajíček: „Fajka bola ako náš parlament. Obyčajná búda, ktorá spájala ľudí bez rozdielov."

Emília Bátorová: „Mali tam najlepšiu držkovú polievku a chrumkavé slané pečivo."

Igor Morvay: „Zo Sovietskej knihy som vždy išiel do Fajky, na dobré pivko a len tak si posedieť."

František Kövári: „Pracoval som u Pallehnera vedla Fajky sme mali sklad."

Igor Popovič: „Škoda,ze zhasla... Kto nezažil - nepochopí, aký bol život v Bratislave. Ľudia sa vtedy normálne rozprávali, hýbali sa nám jazyky a sánky..."

Viera Némethová: „Fajka - Pfeipfer patrila rodine Gucki Neulinger známej fotografky, ktorá bývala nad Fajkou. Mala sestru dvojičku - zomreli krátko po sebe v biede a chudobe."

Peter Sysel: „Ešte som ju stihol, keď som prišiel pred 45 rokmi do Blavy, aby sa zo mňa stal Blavák."

Mária Ovadeková: „Bola to obľúbená krčma môjho starkého, ktorý ju nikdy neobišiel. Chodil sem až do svojich 93 rokov. Pri Sovietskej knihe sme mávali rande. Vtedy autobusy jazdili cez tunel a točili sa späť oproti Domu novinárov pred neďalekým kostolom kapucínov."

(ars, foto: Facebook, archív Juraja Šeba) 

Kronikár [maros] | 18.1.2019, 00:20 | Nitra