HomeKalendár podujatíSúťaže v pomalom fajčeníReportážeVýstavy a konferencieVšeličoSmokeTimer SKSmokeTimer EN
Všeličo > Vyobrazenie fajky > Vyobrazenie fajky > Erby miest a obcí na Slovensku

Erby miest a obcí na Slovensku

Fajka a fajčenie v obecnej heraldike na Slovensku

JUDr. Mgr. Jozef Kušnír

Keď sa pred piatimi storočiami vrátili do Európy moreplavci z objavných plavieb s dymiacou fajkou v ruke, zaiste netušili, akým fenoménom sa v priebehu nasledujúcich storočí stane fajčenie fajky. Predovšetkým vďaka holandským a anglickým moreplavcom sa tento jav v priebehu krátkeho času rozšíril takmer na celý kontinent a už v polovici 17. storočia bola fajka neodmysliteľnou súčasťou nielen moreplavcov a vojakov, ale aj študentov, príslušníkov vyšších i nižších spoločenských vrstiev. 
Zásluhou cudzích žoldnierov, cestovateľov, obchodníkov i dobrodruhov a tiež v dôsledku tureckej expanzie sa fajčenie dostalo aj na územie dnešného Slovenska. V priebehu 17. – 18. storočia sa mimoriadne rozšírilo, a to aj napriek tomu, že sa voči nemu postavilo duchovenstvo a obmedzovali ho viaceré zákazy a nariadenia. Až po zrušení protifajčiarskych zákonov a zavedení tabakového monopolu Jozefom II. v roku 1784 vyšli mnohí výrobcovia fajok, pôvodne hrnčiari, z anonymity a začali sa špecializovať a združovať. Výrazne sa rozšírilo aj pestovanie tabaku a k jeho obľube prispievalo i to, že tabak bol v tomto období považovaný za univerzálny liek na všetko – panaceum. Fajčenie fajky sa postupne stalo akýmsi atribútom výsadného spoločenského postavenia a preniklo aj do obecných symbolov. V tomto príspevku sú zdokumentované viaceré prípady, kedy sa fajka či fajčenie stali súčasťou heraldickej prezentácie slovenských obcí vo vzdialenej i nedávnej minulostí.
Na území Slovensku bola rozšírená výroba predovšetkým hlinených fajok a jedným z jej centier boli od konca 18. storočia Podrečany (dnes v okrese Lučenec). Súčasný erb obce z roku 2003, vytvorený Máriou Adamovou a Izabellou Najpavertovou, priamo súvisí s touto tradíciou a obsahuje v modrom štíte zlatý klas a zlatú sklonenú obrátenú fajku so striebornou obrúčkou a náustkom. Počiatok výroby podrečianskych fajok je spojený s menom evanjelického učiteľa a obecného notára Jozefa Krčiaška, ktorý ich začal pokusne vyrábať už od roku 1794. Vďaka prvotným úspechom založil Krčiaško manufaktúru na ručnú výrobu hlinených fajok, registrovanú pod názvom Cisársko-kráľovská privilegovaná fabrika na fajky v Podrečanoch. Po krachu manufaktúry nadviazal na dobrú povesť podrečianskych fajok Ján Török, ktorý založil manufaktúru s modernou technológiou na ich výrobu. V priebehu 19. storočia sa podrečianske fajky stali vyhľadávaným artiklom a distribuované boli do takmer všetkých väčších miest monarchie. Fajka, ktorá mimoriadnym spôsobom preslávila malú obec v južnej časti stredného Slovenska, sa stala jedným z dvoch hlavných figúr obnoveného obecného erbu, ktorého pôvodnú symboliku tvorili iné, roľnícke motívy. 
V ďalších obciach, erby ktorých obsahujú fajkársku tematiku, nebola doteraz zdokumentovaná výroba fajok, no nemožno ju ani apriori vylúčiť. Výroba hlinených fajok našla totiž vhodné prostredie aj na dedinách, kde sa vyrábali ľudové hlinené fajky, takzvané zapekačky (názov odvodený od spôsobu zapaľovania). Súčasné erby obcí Kurimka (okres Svidník) a Maťovských Vojkoviec (okres Michalovce) obsahujú veľmi príbuzné vyobrazenia. V oboch prípadoch je hlavnou figúrou erbu doprava otočený muž v striebornom odeve s klobúkom, stojaci na zelenej pažiti v modrom štíte. V prípade Kurimky je to muž s puškou na pravom ramene, opierajúci sa ľavou rukou o palicu a fajčiaci zlatú fajku, z ktorej vychádza strieborný dym. Kurimčiansky erb z roku 1997 má historický základ, vychádza z odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Fajka v ňom ho zaraďuje medzi hovoriace obecné erby (Kurimka – kúriť = fajčiť). Jeho autorom je Ladislav Nagy. 
V erbe Maťovských Vojkoviec (pohraničnej obce na hraniciach s Ukrajinou, ktorá vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Maťovce a Kapušianske Vojkovce) drží muž zlatú fajku v pravej ruke a sprevádza ho strieborný pes. Aj tento erb z roku 2004 od Ladislava Vrtela a Dragice Vrtelovej vychádza z historickej predlohy – prekreslením a zafarbením obsahu obecnej pečate Maťoviec z 19. storočia. V pečatiach Vojkoviec nie je výskyt takéhoto znamenia doložený. Objavenie sa motívu fajčenia v erbe Maťoviec mohlo súvisieť s jeho rozšírením a veľkou obľubou v čase tvorby vtedajšieho pečatidla obce. Vylúčiť sa nedá ani súvis s nie príliš vzdialeným centrom výroby hlinených fajok v Malých Ozorovciach. Vyrábal ich tunajší kalvínsky kazateľ Vomossy a maloozorovské fajky si svoje renomé vybudovali aj vďaka tomu, že boli vyrábané z kvalitnej pozdišovskej hliny. 
Najzaujímavejším z opisovaných erbov je súčasný erb patriaci obci Torysa (okres Sabinov), ktorý bol vyhotovený podľa odtlačku pečatidla z roku 1787 Jozefom Novákom a Ladislavom Čisárikom v roku 1994 a prijatý v roku 1995. Pôvodný pečatný symbol pripomína postavu s dlhou fajkou. V súčasnom erbe ho tvorcovia zobrazili v červenom štíte na zelenej pažiti ako stojaceho striebroodetého muža so striebornou bradou, striebornými čižmami, striebro-zlatou čiapkou, s ľavicou vbok, držiaceho v pravici veľkú zlatú fajku, z ktorej sa valí strieborný dym. Podľa odevu je možné usudzovať, že erb zobrazuje cudzinca. Predpoklad, že by mohlo ísť o Turka, môžeme vylúčiť, pretože zobrazená fajka nekorešponduje s tvarom hlinených tureckých čibukov, ktoré svojím prevedením ovplyvnili fajkársku industriu nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Turci tak severne do prostredia Šariša navyše nikdy neprenikli. Muž na erbe drží fajku drevenú, raritných rozmerov, čo len zvýrazňuje jeho tajomný pôvod. Výskyt takéhoto zriedkavého výjavu (už v pečati z roku 1787) je v tomto prostredí nezvyklým aj z dôvodu, že výroba fajok tu nemá takmer žiadnu tradíciu. Domnievame sa preto, že tvorcovia staršieho toryského erbu poukázali na prítomnosť vojsk Františka II. Rákociho v okolí obce počas najväčšieho protihabsburského povstania na začiatku 18. storočia. Aj keď je muž na erbe zobrazený bez výzbroje, vysoké čižmy, krátky plášť i čiapka (pôvodne zrejme vojenská) pripomínajú výstroj kurucov. Dôležitým prvkom je aj fajka v ruke, ktorá len dokladá už spomenutú skutočnosť, že práve vojaci a žoldnieri boli významnými šíriteľmi fajčenia fajky aj v našom prostredí. Do úvahy pripadá aj možnosť, že pečatidlo z roku 1787 prevzalo staršiu erbovú symboliku obce zo začiatku 18. storočia, podoba ktorej bola priamo ovplyvnená ešte živými dojmami z pobytu vojsk. Aj keď sa nám táto interpretácia pôvodu erbového znamenia obce Torysa javí najpravdepodobnejšia, nebude ľahké ju nezvratne preukázať. Naďalej tak platí konštatovanie J. Nováka v diele Pečate miest a obcí na Slovensku: „Je nesporné, že symbol Torysy je jedinečný nielen na Slovensku, ale pravdepodobne aj v celoeurópskom meradle.“
Zobrazenie fajky nájdeme aj v súčasných erboch obcí Tašuľa (okres Sobrance) a Dolná Ždaňa (okres Žiar nad Hronom) a v oboch prípadoch ide o historicky podložené vyobrazenia v spojitosti s rybárskym motívom. Vo viacerých prípadoch sa historicky motív v terajšom obecnom erbe neobjavil a súčasný erb obce Divina (okres Žilina) tak obsahuje sluku, hoci na pečati z 19. storočia má pastiera v ruke s fajkou. Aj na pečatidle obce Petrová (okres Bardejov) z roku 1787 si zobrazený muž pripaľuje fajku. 
Slovenská heraldická tvorba v oblasti obecnej heraldiky je po roku 1990 mimoriadne plodná a ponúka skutočne širokú paletu heraldických motívov obecných symbolov. V príspevku boli prezentované tie, ktoré obsahujú vyobrazenie fajky a jej fajčenia. Nevylučujeme však existenciu ďalších erbov slovenských obcí s touto tematikou. 
Kronikár [maros] | 9.7.2020, 23:01 | Nitra

Prílohy

dolna-zdanakurimkamatovske-vojkovcepodrecanytasulatorysa