HomeKalendár podujatíSúťaže v pomalom fajčeníReportážeVýstavy a konferencieVšeličo

Súťaže v pomalom fajčení


História súťaží v pomalom fajčení fajky

História súťaží v pomalom fajčení fajky siaha do 19. storočia, kde v najväčšej obľube boli v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Zo začiatku sa súťažilo o najrýchlejšie bruggesvyfajčenie fajky, neskôr sa prešlo na výdrž. V dobovom článku Maurica Normanda publikovaného v časopise „Ilustrace“, je podrobná správa o súťaži členov Rookersclubu, ktorá sa konala v roku 1890 v jednej krčme v belgických Bruggách. 
brugges
V strede dom v belgických Bruggách, v ktorom sídlil Rookersclub.

Súťažiaci fajčili z hlinených fajok zo stojanu umiestneného v krčme, v ktorých boli výhradne viceprezidentom klubu natlačené tri gramy tabaku, odvážené za asistencie komisára na Robervalových váhach. Na zapálenierookersclub tabaku vo fajkách mali súťažiaci dve minúty a po zvukovom znamení im boli odobraté zápalky. Zakaždým, keď niekomu zo súťažiacich fajka zhasla, udrel prezident klubu kladivkom po zvone. V správe sa uvádza, že víťaz fajčil 1 hodinu a 28 minút, počas ktorých vypil veľa pohárov piva. 
rookersclub
Členovia Rookersclubu pred svojim klubom.

V roku 1935 nemecký „Deutscher Raucherverband“ vypísal súťaž o titul berlínskeho fajčiarskeho majstra. Zúčastnilo sa jej 71 klubov. Prvá cena pre víťaza bolo 5 funtov tabaku (1 funt – 0,435 kg). Súťažiaci dostali krátku fajku naplnenú štyrmi gramami tabaku a k zapáleniu jednu zápalku. Víťazom sa stal 34 ročný účastník s časom 1 hodina 36 minút a 30 sekúnd. Prvé majstrovstvá sveta v pomalom fajčení fajky sa konali v roku 1978 v Japonsku. Majstrom sveta sa stal 20-ročný Japonec Suzuki s časom 2 hodiny a 14 minút. O niekoľko mesiacov neskôr prekonal tento rekord Talian Vivis Vecchi na 6. európskom šampionáte v Montreuux o 25 minút. Tejto súťaže sa zúčastnilo 322 súťažiacich, z toho 27 žien. Na poslednom mieste sa umiestnil Švajčiar Franz Zurwerra, ktorý už pri zapaľovaní fajky zlomil obidve zápalky.

Že súťaže v pomalom fajčení fajky sa v minulosti konali aj na Slovensku,  svedčia spomienky Heleny R. v rozhovore s Madlou Rjabininovou: 


-  Ako to bolo teda s tým fajčením fajky? – pýtam sa.

 „Jáj, no to nebolo len tak, to si dedko silno utlačil tabak, a to muselo horieť, no – jáj – nie horieť, to by bolo! Len tak, ako sa to povie? Tlieť? No, tak to len tak troška muselo. A to tak bolo že rozprávali a potom si potiahli. Ale to nesmelo vyhasnúť a kto najdlhšie vydržal mať tabak vo fajke ten vyhral.

Dedko bol sedliak a to spolu tak 2 – 4 sedliaci sa stretávali a súťažili kto najdlhšie vydrží fajku fajčiť.

Stretávali sa u Péra na ulici sv. Anny v Nových Zámkoch to bolo tam, ako končil dedkov dom.

Pér bol žid – a tam v pohostinstve či jako mám povedať , lebo dedko hovoril že sa nesmie slovo krčma použiť, že to sa nepatrí – no tam vzadu on mal takú miestnosť a tam sa oni stretávali a fajčili tú fajku.

Dlho to fajčili! Ale to nebolo také organizované.

- Kde bola krčma u Péra? – pýtam sa.

- Na ulici sv. Anny a hneď vedľa bol Vesely – mäsiar a prvé taxi v Nových zámkoch Sucharda.

Ale to už nič z toho neni. Oproti ako mal Pér krčmu je teraz Číňan, potom pekáreň. To nebolo také organizované! To starí páni traja štyria sa stretávali. Sedliaci – či ako to mám povedať.

- A  súťažili?

- No súťažili , ale len o pohár vína, alebo také čosi. Ja som bola vtedy malé dieťa, nepamätám si to tak dobre.


So spomienok Heleny R. ktorá sa narodila v r. 1938 a lepšie hovorí po maďarsky ako po slovensky, ale v tomto rozhovore hovorila slovensky, zaznamenala Madla Rjabininová 

(október 2013).