Hlina ja odveký prírodný materiál, ktorý sprevádzal človeka od najstarších dôb. Bol všade k dispozícii v hojnom množstve a dal sa z neho vyrobiť spotrebný materiál najrozličnejšieho druhu, od primitívnych nádob spočiatku bez vypaľovania a bez použitia hrnčiarskeho kruhu. Neskôr, po zdokonalení výroby slúžila hlina okrem výroby nádob i k zhotovovaniu kultových predmetov – sošiek a figúr zvierat. Pravekí majstri časom dosiahli v obore hrnčiarstva obdivuhodné majstrovstvo, ktoré často obdivujeme v zbierkach archeologických múzeí. Hrnčiarske výrobky jednotlivých kultúr boli také špecifické, že ich archeológovia používajú na datovanie jednotlivých časových úsekov, ba poslúžili aj ako názvy pre určité vývojové štádiá (napr. kultúra zvoncovitých pohárov, atď.).
Hlina je produkt zvetrávania rôznych typov hornín. Mineralogické zloženie hlín je pestré, prevažnú časť komponent tvoria ílové minerály ako kaolinit, montmorillonit a illit, ďalej hydroxidy hliníka a oxidy železa, ako aj zvyšky nerozložených minerálov z pôvodných hornín – živcov, kremeňa, slied a iných. Obyčajné, aluviálne hliny boli hlavným materiálom pre hrnčiarsku industriu primitívnych kultúr, neskoršie generácie siahli už po kvalitnejších íloch, kde ílové minerály tvorili prevážnu časť horniny. Veľmi kvalitné íly sú obyčajne sedimentárneho pôvodu, sú to takzvané preplavené íly, ale sú známe aj veľmi dobré íly vzniknuté vetraním in situ, obyčajne hornín obsahujúcich živec. (Také sú napríklad české sedlecké kaolinity, alebo slovenská Horná Prievraná a i.) Je prirodzené, že pre výrobu fajok bolo potrebné použiť kvalitnú keramickú surovinu. Jemná hlinená hlavička fajky vyžadovala použitie kvalitného preplaveného ílu, temer bez prímesí ostriva, aby vypálený črep bol dostatočne pevný, jemne pórovitý a aby sa na hlavičku fajky dal formovať rôzny plastický dekór.