V 18. storočí dostali všeobecne rozšírené hlinené a porcelánové fajky ďalšieho konkurenta – méršaumky. Morská pena, nemecky „Meerschaum“ – (čo pochádza asi z levantského „mertschcavan“), francúzsky „ecume de mer“, je hydrát kremičitanu horečnatého, Mg4[(OH)2Si8O15]·2H2O+4H2O, príbuzný mastku, odborným názvom sepiolit. Kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave, je však mikrokryštalický. Ide o celistvý, biely, niekedy nažltlý, našedlý alebo načervenalý nerast (Farba je závislá na prímesiach iných prvkov). Má nízku tvrdosť - l až 2,5 podľa Mohsovej stupnice a hustotu až 2,0 g /cm3, ale pretože je jemne pórovitý, suchý materiál pláva na vode. Má biely vryp. Mikroskopický výskum ukázal, že celistvý materiál pozostáva z mikroskopických vlákien, uložených v amorfnej látke rovnakého zloženia. Vzniká vetraním bázických hornín s obsahom olivínu, spolu so serpentínom, v ktorom vytvára nepravidelné hľuzy a uzavreniny. Názov „morská pena“ má korene v antike, keď ju vraj na svet doniesla Venuša, vystupujúca z morských vĺn.

Ešte na úvod niekoľko poznámok k nomenklatúre. V Čechách sa pre fajky z morskej peny zaužíval dodnes starý historicky podložený názov „meršánka“, (zriedkakedy sa vyskytne aj názov „pěnovka“).Na Slovensku sme mali v minulosti pre tento druh fajok pomenovanie „tajtíčka“, ktorý upadol časom do zabudnutia, ale stretneme sa s ním často v staršej literatúre. V novších prekladoch sa používa názov „penovka“ i „méršaumka“. Oba historické názvy, „meršánka“ i „tajtíčka“ majú cudzojazyčný pôvod. Po porade s filolológmi sme sa rozhodli používať pre fajky z morskej peny v tomto texte názvy méršaumka“ alebo „penovka“, ktoré sú pre moderného čitateľa dostatočne zrozumiteľné a vystihujú povahu veci.