Prvé európske hlinené fajky sa začali vyrábať ručným formovaním v Anglicku, kde už koncom l6. storočia vznikali prvé manufaktúry na výrobu fajok podľa amerických vzorov. Po roku l600 sú už známe mená prvých výrobcov hlinených fajok. V roku l603 John Stuckney z Wappingu označoval svoje fajky iniciálami IS. Wiliam Bechalor používal od roku l635 pre svoje výrobky značku WB alebo ich označoval tudorovskou ružou. Počet výrobcov fajok sa stále zvyšoval, zaviedlo sa lisovanie v drevených formách a v roku l6l6 bolo už v okolí Londýna, Tautonu, Chesteru a Salisbury 75 producentov fajok. Podľa použitého materiálu bolo možné rozlíšiť miestny pôvod fajok. Výrobci fajok z okolia Londýna a Staffordshiru produkovali krémovo biele fajky, z oblasti Aylesbury prichádzali kávovo žlté a stamfordské fajky mali tmavohnedú farbu.
Poznávacím znamením najstarších európskych fajok je malá, šikmo postavená hlavička. Fajka bola jednodielna, obyčajne neglazovaná až na koniec náustku, jednoduchých a hladkých tvarov. Až v druhej tretine l7. storočia, asi pod vplyvom vtedy panujúceho barokového slohu sa na fajkách začala objavovať zložitejšia ornamentika vo forme florálneho dekoru alebo ľudskej hlavy. Veľmi obľúbená bola fajka typu „Walter Raleigh“, znázorňujúca štylizovaného krokodíla alebo rybu (náustok) požierajúceho človeka (hlavička). Mala symbolický význam – vyjadrovala opozíciu proti antifajčiarskemu anglickému kráľovi Jakubovi I., ktorý dal nakoniec jej údajného pôvodcu Waltera Raleigha (l552 – l6l8) aj popraviť.
Anglické fajky sa vo veľkom počte vyvážali na európsky kontinent a do britských kolónií. V roku l698 exportovali, podľa súdobých údajov anglickí výrobcovia 2l3l grosov (l gros – l44 kusov) do Virgínie, l00 grosov do Španielska, 40 970 do Francúzska a 955 grosov na ostrov Barbados. Z Anglicka prišli zakladatelia fajkárskej industrie do Holandska, Dánska a Švédska.
Prvé anglické fajky boli krátke, dosahovali sotva 5 – 8 cm. Až po niekoľkých desaťročiach sa fajka začala predlžovať až dosiahla 20 – 21 cm, čo bolo už na hranici únosnosti hlinenej trúbele, ktorá sa často lámala. Vyskytli sa aj extrémy, takzvaná Churchwardenská fajka údajne dosiahla dĺžku až 60 – 70 cm. Dĺžka starých anglických fajok sa dala používať ako chronologický údaj.
Ako sme už spomenuli, anglický kráľ Jakub I., nástupca kráľovny Alžbety bol prvý vladár, ktorý sa pustil do boja s fajčením. 0bchodníci a výrobcovia fajok si pod prísnymi trestami museli zvoliť iné civilné povolania alebo emigrovať. Tak sa tento kráľ paradoxne stal vlastne šíriteľom fajkárskej industrie v ďalších krajinách, zvlášť v Holandsku a Nemecku.