HomeKalendár podujatíSúťaže v pomalom fajčeníReportážeVýstavy a konferencieVšeličoSmokeTimer SK
Výstavy a konferencie > Fajková história > História fajky > Fajky z morskej peny > Ťažba a spracovanie morskej peny - meršaumu.

Ťažba a spracovanie morskej peny - meršaumu.

Zdroj : Miroslav Harman, Jozef Šteffek, 2008 : Fajka velebená, fajka zatracovaná.

V morskej pene objavili výrobcovia fajok nový výborný materiál – je mäkký, dá sa dobre spracovať rezaním, je jemne pórovitý, dobre preberá vôňu tabaku a nevytvára kondenzát, je neobyčajne ľahký a dobre sa leští. Kvalita morskej peny je lokálne veľmi premenlivá. Podľa chemického zloženia sa vyskytujú rôzne farebné odtiene, časté sú uzavreniny serpentínu, hliny, drobných kamienkov atď. Defekty sa obyčajne zjavujú iba pri výrobe fajok, teda výrobcovia museli mať nielen rezbársku zručnosť, ale aj šťastie pri výbere vhodného kusu. Z tohoto dôvodu bola morská pena vždy veľmi drahá.

Staré turecké náleziská sa vyskytujú v Anatólii v Eski Sherir, v Kilčiku pri Konii, v Dardanelách a na ostrove Samos. Náleziská boli obyčajne prísne stráženým tajomstvom. V roku l781 našiel profesor Beckmann ďalšie lokality v Grécku, blízo antických Théb na pozemku starého kláštora dervišov. Beckmannuvádza, že materiál po vyťažení bol ešte vláčny a tvárny a ak sa ihneď vložil do foriem, dali sa z neho vylisovať hlavička fajok. Až po určitom čase a pobyte na vzduchu morská pena nadobudla voskovitý a perleťový lesk, stvrdla a hodila sa na vyrezávanie.

Vyťažený materiál triedili v Brusse, kde ho balili do škatúľ. Odtiaľ bo prevezený gréckymi a židovskými obchodníkmi na trhy vo Viedni. Pre vysoké ceny materiálu sa usilovne hľadali nové náleziská. Čoskoro objavili nové lokality v Branesci v Bosne, v Španielsku a v Maroku. Morská pena – sepiolit sa vyskytuje v malých množstvách aj na Morave pri Hrubšiciach, v Novej Vsi nad Oslavou a u Pernštýna. Novšie nálezy sú známe z Tanzánie (Arusha) a z Kénie – takzvaný méršaum Amboselli , ako aj z Nového Mexika – Dorsey Mine a Sapillo Creeke.

Postupom času sa dovážala morská pena čoraz horšej kvality, ceny sa zvyšovali. Z blokov morskej peny bol pri spracovávaní veľký odpad, až 50 % materiálu. Pre menej solventných zákazníkov vyrábali hladké formy, ale aj tak si mohli méršaumku dovoliť iba majetní ľudia. Z tohoto dôvodu sa hľadali rôzne náhražky. Už v roku l772 vynašiel Krištof Dreiss v Ruhle umelú morskú penu. Odpad pri výrobe fajok sa pomlel, varil a miešal s pojidlom - tragantovou živicou, vaječným bielkom atď. S týmto materiálom sa opravovali aj chyby na hotových fajkách. Neskôr sa z tohoto materiálu vyrábali aj celé fajky, odpad morskej peny sa miešal s kaolinitom, sádrou, uhličitanom vápenatým, vodným sklom atď., materiál sa nechal usadiť a stvrdnúť. Takáto recyklovaná „morská pena“ sa nazývala „fasura“ alebo „Wienesse Meerschaum“. Niekedy bola takmer nerozoznateľná od pravej morskej peny, zvlášť ak sa upravila leštením, napúšťaním voskom a „umelým“ zafajčením. Až pri fajčení sa prejavili jej vady : nižšia absorpcia kondenzátu, nepravidelné škvrny, väčšia váha a nižšia pevnosť. Mnohé firmy takto stratili dôveryhodnosť zákazníkov, ktorí si zakúpili menejcenné produkty za vysoké ceny. Ani nie tak zmena fajčiarskych zvyklostí – čoraz viac prichádzali do módy praktickejšie drevené fajky - ale práve zhoršenie kvality spôsobilo, že méršaumka stratila svoj titul „kráľovny fajok“. Ďalšou veľkou nevýhodou méršaumky bola jej krehkosť, umelecky vyrezávané fajky sa temer ani nehodili na fajčenie, museli sa uchovávať v púzdrach a často iba obohacovali zbierku kuriozít bohatých ľudí.

Napriek týmto nevýhodám méršaumka celkom neumrela. Po náleze lokalít výskytov morskej peny v Tanzánii na hranici s Kéniou blízko mesta Arusha prichádzajú do Európy méršaumky z tamojších dielní. Fajky sa vyrábajú strojovou výrobou, ktorá pozostáva z asi osemdesiatich operácií. Typickým znakom africkej produkcie sú kombinácie s bambusom, drevom, kovom, plastom a remeňom. Najobľúbenejšie sú vložky z méršaumu do drevených fajok. V roku l967 dosiahol export z Afriky do 65 krajín počet do 200 000 kusov. Zriedkavejšie sa vyrábajú ručne vyrezávané modely so scénami afrických zvierat. Ako rarita sa vyrába „spoločenská fajka“ s dvomi dlhými ohybnými hadicovitými trúbelami. V posledných rokoch prišla na trh s méršaumom aj renomovaná anglická firma Peterson, známa konzervatívnymi tvarmi drevených fajok. Vyrába méršaumky s drsným povrchom s medovo – zlatohnedou farbou pre fajnšmekerov.

webmaster  | 10.5.2011, 22:05