Prvým fajčiarom fajky bol v Nemecku – ako sa uvádza v dobovej literatúre, istý učiteľ Paul Hentzel, ktorý navštívil začiatkom 17. storočia Anglicko, zoznámil sa s anglickými výrobcami a obchodníkmi fajok, osvojil si toto „vdychovanie dymu“ a priniesol ho do Nemecka. V roku l628 sa v Kolíne a v Almerode v Hessensku začalo s výrobou fajok holandského typu. Majiteľom a pôvodcom tejto manufaktúry bol údajne zemský pán kniežatstva Schönburgu vo Waldenburgu. Nazývala sa „Pfeifenbäckerzunft“, čo v preklade značí „cech pekární fajok“. Ten, kto sa chcel stať výrobcom v tejto „pekárni“ musel ako „Meisterstück“ vyrobiť v priebehu siedmich dní formu na jednu dlhú a jednu krátku fajku, a pomocou nich za dozoru spolupracovníkov vyhotoviť tucet fajok. Synovia majstrov fajkárov, ak chceli pokračovať v otcovom remesle boli zvýhodnení, na skúšku museli vyhotoviť iba jednu formu. V Nemecku sa dlho, až temer do konca l7. storočia vyrábali typy fajok podľa holandského vzoru, ba dokonca ich výrobcovia označovali originálnymi holandskými značkami.

V roku 1755 založil maliar Friedrich Christian Blume v Berlíne prvú pruskú výrobňu hlinených fajok, ďalšie nasledovali v Salzwedeli, Weissenspringu pri Frankfurte a v Restine pri Neumarkte. Okolo roku l800 vyrobilo 49 pracovníkov manufaktúry v Rostine ročne fajky v hodnote l9 000 toliarov, z toho sa exportovalo za 9000 toliarov. Fajky z prvých období výroby sa úplne podobali holandským a preto je ich typológia veľmi sťažená. Neskôr sa vo formách prejavovali už aj rôzne lokálne vplyvy, ako v uhle nasadenia hlavičky, v ornamentike a hlavne v používaní odtlačku vo forme heraldického orla. Pravouhlé nasadenie hlavičky je typické pre brandenburgských výrobcov fajok. Hlinená fajka bola veľmi krehká a preto ju umiestňovali často do špeciálneho puzdra, čo je údajne nemeckým vynálezom. Takéto puzdro na fajky, formované podľa tvaru, sa neskôr uplatnilo pri iných krehkých typoch fajok, hlavne pri fajkách z morskej peny.